Hudobný život - Slovakia
Prokofiev & Silvestrov, Aarhus Symphony Orchestra, D. Matvienko, Our Recordings 2026

At first glance, the works on this showcase CD from the Aarhus Symphony Orchestra seem to have little in common. Both outer movements of Prokofiev’s Symphony No. 6, Op. 111 are characterised by energetic, rugged music that pulses almost continuously and literally explodes at the end. The composer wrote the work in 1945–1947 as a courageous reflection on the recent tragic events of the war. Sorrow and grief for its victims emerge particularly in the slow movement, Largo, which includes an apparent allusion to Wagner’s Parsifal as a reminder of a wound that will never heal.

By contrast, Silent Music by Valentin Silvestrov, the venerable doyen of Ukrainian music, which complements the Prokofiev recording on this album, is a subtle “metamusical” meditation on the state of the world and its civilisation. Beneath the interrupted, almost kitschy undulations of the string ensemble, musical structures of positively heavenly elegance and beauty gradually reveal themselves to the astonished listener. In other words, Prokofiev’s symphony reflects something that his contemporaries still remembered vividly when the work was written, whereas, decades later, only recollections of fragments of historical events surface in Silvestrov’s music. Yet this is not the only perspective from which the album’s programming makes sense.

Sergei Prokofiev was ethnically Russian, although he was born and grew up in what is now Ukraine. Valentin Silvestrov, meanwhile, is ethnically Ukrainian, a composer whom the Russian invasion four years ago drove from his native Kyiv for a long time, probably for the rest of his life. He responds poignantly to this brutal aggression through the delicate musical fabric of his compositions, developing the personal poetic language he established in the 1980s with works such as Silent Songs and Kitsch Music. But his response is not confined to music: his outraged cry following the bombing of Kyiv in February 2022 also remains in the memory: “What are you doing, you Kremlin devils?”

Conductor Dmitry Matvienko is Belarusian by birth, and his presence symbolically connects the three nations that Vladimir Putin once described as the quintessence of the Slavic spiritual family. Yet this particular combination of musicians would certainly give Russia’s authoritarian leader little cause for pleasure. Matvienko, winner of the 2021 Malko Competition, is now the ambitious and exceptionally gifted chief conductor of one of Denmark’s finest symphony orchestras.

He has conveyed the spirit of the Prokofiev–Silvestrov programme to this Scandinavian ensemble with admirable authenticity. The performances of both outer movements of the Sixth Symphony possess an exemplary degree of forcefulness, familiar to us from Russian orchestras, while the slow Largo is characterised by tragedy and contemplative depth. Describing his relationship with the work in the booklet, the conductor writes: “For me, the symphony depicts the devil’s world: how terror crushes human souls and then drains them dry. It is about pain that will not let you breathe, about horror that literally paralyses you.”
In Silvestrov, Matvienko’s immersion in the music is even more contemplative. He shapes the musical fragments of this celebrated 2002 composition, which tentatively begin to open out but can never fully unfold, with profound understanding and considerable empathy.

“The noise of this world exhausts me,” Silvestrov writes in the accompanying CD notes. Matvienko adds that he understands this feeling well: “During my frequent walks at night, the composer’s music sounds within me and brings me peace. And I wish it to bring peace to listeners too. I believe that music, even when it is not intended to be sung, is a song; it is neither philosophy nor a worldview, but a song about the world as it is, a musical testimony to its existence.” Ivan Marton, 30 September 2026

Original Slovakian Text

Diela na profilovom CD albume Aarhuského symfonického orchestra na prvý pohľad máločo spája. Prokofievovu 6. symfóniu op. 111 charakterizuje v oboch krajných častiach energická, drsná hudba, ktorá takmer nepretržito pulzuje a v závere doslova vybuchuje. Skladateľ dielo písal v r. 1945–1947 ako srdnatú reflexiu nedávnych tragických vojnových udalostí, pričom smútok a žiaľ za obeťami sa objavuje najmä v hudbe pomalej časti Largo, kde nechýba ponáška na citát z Wagnerovho Parsifala ako pripomienka rany, ktorá sa nikdy nezhojí.

Naproti tomu Tichá hudba Valentina Silvestrova, úctyhodného doyena ukrajinskej hudby, ktorá nahrávku Prokofieva na albume dopĺňa, je subtílnym „metahudobným“ rozjímaním o stave sveta a jeho civilizácie, kde sa pod povrchom prerývaného, takmer gýčového vlnenia sláčikového ansámblu postupne odkryjú užasnutému poslucháčovi hudobné štruktúry priam nebeskej elegancie a krásy. Inými slovami, Prokofiev vo svojej symfónii reflektuje čosi, čo mal súčasník v čase vzniku diela ešte v živej pamäti, kým Silvestrovovi sa v nej po desiatkach rokov vynárajú len spomienky na fragmenty historických udalostí. No nielen z tohto aspektu dáva dramaturgická kombinácia CD zmysel.

Sergej Prokofiev bol etnický Rus (hoci sa narodil a vyrastal na území dnešnej Ukrajiny), Valentin Silvestrov je zasa etnický Ukrajinec, ktorého ruské vojská svojou inváziou spred štyroch rokov nadlho, zrejme už doživotne, vyhnali z rodného kyjevského domova. Na brutálnu agresiu sugestívne reaguje jemným hudobným pradivom svojich skladieb, kultivujúcich autorskú poetiku z 80. rokov minulého storočia (Tiché piesne, Kitch-muzika), no nielen nimi: v pamäti ostáva tiež skladateľov rozhorčený výkrik po bombardovaní Kyjeva vo februári 2022 („Čo to robíte, vy kremeľskí diabli?“).

Dirigent Dmitry Matvienko je pôvodom Bielorus a jeho osoba symbolicky prepája triádu národov, ktorú Vladimir Putin kedysi označil za kvintesenciu slovanského duchovného kmeňa. Z tejto personálnej kombinácie hudobníkov by však ruský autoritársky vodca dozaista radosť nemal. Matvienko, víťaz dirigentskej súťaže Nikolaia Malka v r. 2021, pôsobí v súčasnosti ako ambiciózny a neobyčajne disponovaný šéf jedného z najlepších dánskych symfonických orchestrov. Ducha programovej zostavy Prokofiev–Silvestrov dokázal škandinávskemu telesu pretlmočiť s obdivuhodnou autenticitou: stvárnenie oboch krajných častí 6. symfónie nesie príkladnú dávku razancie, ktorú dôverne poznáme z interpretácie ruských orchestrov, pomalé Largo zasa charakterizuje tragika a kontemplatívna hĺbka. O svojom vzťahu k dielu dirigent v booklete píše: „Pre mňa je symfónia opisom diablovho sveta, o tom, ako teror drví ľudské duše a potom ich vysušuje. O bolesti, ktorá vám nedovolí dýchať, o hrôze, ktorá vás doslova paralyzuje“.
Pri Silvestrovovi je Matvienkov ponor do skladby ešte hĺbavejší. Hudobné segmenty slávnej skladby z r. 2002, ktoré sa náznakovo otvárajú, no nikdy sa nedokážu naplno rozvinúť, stvárňuje s hlbokým pochopením a silnou dávkou empatie.

„Unavuje ma hluk tohto sveta“ – píše Silvestrov v sprievodnom texte k CD a Matvienko k jeho slovám dodáva, že tomuto autorovmu pocitu dobre rozumie: „Pri častých nočných prechádzkach mi vo vnútri znie skladateľova hudba a prináša mi zmier. A prajem si, aby priniesla zmier aj poslucháčom. Verím, že hudba, aj keď nie je určená spevu, je piesňou; nie je filozofiou ani svetonázorom, je to pieseň o svete ako takom, ako hudobné svedectvo jeho existencie.” Ivan Marton, 30.september2026